Stromy v prirodzenom prostredí sa účelovo zbavujú nepotrebných vetiev postupne sami, bez pričinenia arboristu, bez akýchkoľvek „estetických“ nárokov na tvar koruny, podchodnú, či podjazdnú výšku alebo bezpečnosť svojho okolia. Jednoducho sústreďujú energiu do aktívnych vetiev nesúcich živé listy nevyhnutné pre prežitie stromu a nepotrebné vetvy ponechávajú drevorozkladným organizmom.
V prostredí človeka tieto procesy napodobňujeme účelovým cieleným rezom koruny. Samozrejme tak, aby nedošlo k poškodeniu stromu ale aby zároveň spĺňal nároky, ktoré naň kladie človek. Ide predovšetkým o bezpečnosť okolia stromu pri zachovaní všetkých ekologických funkcií, ktoré strom človeku a svojmu prostrediu prirodzene poskytuje.