SRT: Zákaz časti výzbroje

Zákaz používania časti výzbroje SRT

Originál text: Blog Climbtools | 04.02.2017

Preklad: PROarbor

 

Zrejme ste tú správu zachytili všetci: Minulý týždeň zakázal živnostenský úrad v Mníchove firme Freeworker predávať náradie SRT (Jednolanová lezecká technika) pre chýbajúcu certifikáciu. Tým sa dlho tlejúci spor riadne rozhorel: Prvýkrát sa spolu s úradom do celej veci zapojil aj niekto „zvonku“ a stanovil pevné vzťahy. Teraz sa už táto téma neobmedzuje iba na úzky kruh užívateľov, docentov a zodpovedných z profesijného cechu (BG- Berufsgenossenschaft).

Emócie medzitým zovreli: Začína sa hovoriť o „páchateľoch od písacieho stola“, ktorí nemajú ani poňatia, nadáva sa tu na nemeckú byrokraciu a trucovito sa vraví, že sa to bude robiť aj naďalej tak, ako doteraz.

My sme celý spor zhrnuli a prinášame zopár vyjadrení.

Pre profesijné združenie platí, že sa musí orientovať na právne rámcové podmienky.

Carsten Beinhof, profesijné združenie:

OOPP musí byť certifikované. Prirodzene, každý môže liezť ako chce – pre mňa je dôležité, aby bolo náradie v súlade s pravidlami. Sám som už zažil situácie, keď som celkom rád použil náradie SRT. Nemôžem však napríklad šoférovať auto, ktoré nemá estékáčku. SKT(lanovolezecká technika) už porobil poriadky napríklad s priemyselnými lezcami, ktorým presne nariaďuje, aké lezecké náradie majú používať. Prirodzene, aj my by sme to mohli takto zregulovať, ale to nechceme.

Valentin Dresely, zbehlý užívateľ, pedant, vedúci vorkšopov:

„Aj doteraz sa museli používať certifikované OOPP a nik sa nad tým nevzrušoval. Aj v tomto prípade sa zákaz nevzťahuje na používanie pracovného postupu (SRT), lež na používanie necertifikovaných OOPP. Považujem za potrebné, aby sa to všetko ešte raz dôkladne zvážilo.“

V Podstate všetci používatelia jednolanovej lezeckej techniky vedia, že v Nemecku sa s ňou pohybujú po tenkom ľade. Už dávnejšie je známe: Pri pracovných úrazoch majú postihnutí problémy so svojou poistkou, profesijný cech (ktorý je v nemecku zároveň poisťovňou stromolezcov) im neuzná poistnú udalosť a bude požadovat náhradu. Nájdu sa aj takí, ktorí neprávom označujú profesijné združenie za naničhodníka. Mnohí interpretujú jeho odmietanie SRT jednoducho tak, že sa vzpiera otvoreniu voči novému vývoju. To je však nepremyslené: kým nebude mať daná výbroj SRT potrebnú certifikáciu , nemôže profesijné združenie konať inak, než ich zakázať.

 

Carsten Beinhof:

„Ak by profesijné združenie jednoducho SRT uznalo a  pri používaní by sa stal nejaký úraz a celé by sa to dostalo pred súd, muselo by čeliť otázkam typu, ako mohlo profesijné združenie vôbec povoliť pracovný postup, ktorý nie je testovaný.

Samozrejme, tí skúsenejší vedia, ako to chodí — najväčším problémom sú fejsbúkoví lezci, ktorí práve absolvovali svoj začiatočnícky kurz a teraz fabulujú.“

Valentin Dresely:

„Považujem za dôležité, že profesijné združenie zákazom necertifikovaných OOPP sleduje ochranu poistencov. Rovnako však považujem za dôležité, aby profesijné združenie nezabúdalopráve na tento cieľ a zabránilo používať pracovný postup, ktorý by za iných podmienok pracovnej ergonometrie a bezpečnosti pri práci dosiahol bod, v ktorom by patril v celosvetovom meradle k súčasnému stavu techniky.“

Spor medzi profesijným zväzom a lezcami sa vzťahuje na klasifikáciu Ropewrench: Mnohí argumentujú tým, že bezpečnostný prostriedok predsa nie je nástroj ale certifikovaný lezecký uzol – takže tu nie je žiaden problém. Avšak také celkom jednoduché to nie je: Lezecký uzol na jednom lane sa nedá obsluhovať bez Ropewrench a teda Ropewrench patrí k lezeckému systému. A všetky časti systému musia byť certifikované. Tak to vidí profesijné združenie.

Valentin Dresely:

„Vidím to tak, že profesijné združenie robí chybu, keď porovnáva použitie Ropenwrench ako jednoduchého lanového nástroja (na rozdiel od Hitchheiker je tu lezecký uzol pri zlyhaní výzbroje úplne nezávislý) s inými dostupnými časťami výzbroje. Bolo možné rozhodnúť sa aj inak. To ale neznamená, že sa netreba usilovať aj certifikovanie Ropenwrench – už dávno to malo byť.

Prečo sa obchodníci v Nemecku doteraz neusilovali o nadobudnutie certifikácie pre SRT nástroje? Preto, že je to vecou výrobcov. V USA neexistuje konanie pod tlakom, pretože tamojší právny systém sa uspokojí s informáciami o nebezpečenstve a neviaže legalitu nástrojov na príslušné bezpečnostné potvrdenia. Inak je to s nástrojmi predávanými v Európe. Profesijné združenie by uvítalo slušnú certifikáciu a zaznelo to aj z jeho radov. A hoci sa o tom hovorí už dlho, doteraz to neprinieslo žiadne výsledk.

Valentin Dresely:

Očakávam, že tento zákaz vyvolá tlak na výrobcov. Na ich strane vidím zlyhanie a oni musia konať . Som pevne presvedčený, že starostlivosť o stromy v Nemecku je bez SRT nemysliteľná.“

 

Carsten Beinhof:

„S ISC sme už neraz hovorili o tom, že tieto nástroje musia byť certifikované. Už vlani v Augsburgu to bola dôležitá téma. Výsledok: V najnovšom návode na obsluhu sa píše že Ropenwrench nie je vhodný na osobné istenie.“

Zo strany profesijného združenia však prichádza kritika nielen na výrobcov ale aj na lezcov:

Carsten Beinhof:

Vždy som hovoril, že lezci sú rozumní ľudia. Avšak vývoj vo veci SRT prebieha kompletne mimo profesijného združenia. Veľa sa toho udeje tajne, ponúkajú sa kurzy SRT napriek tomu, že doteraz nie sú schválené žiadne SRT nástroje.“

Valentin Dresely:

„Myslím si, že momentálne niet inej takej témy na stromolezeckej scéne, ktorá by bola tak veľmi diskutovaná a ktorá by bola tak všadeprítomná ako SRT. Nikoho neudivuje, že vývoj na lezeckej scéne sa neodvíja od výmeny názorov s profesijným združením. Pokladám ale za rozumné a dôležité želanie profesijného združenia podieľať sa na tomto vývoji. Doteraz bola spolupráca lezeckej scény a partnerského združenia hodnotená ako veľmi dobrá. Veľmi by som si želal, aby to tak ostalo aj naďalej a za seba môžem povedať, že som kedykoľvek otvorený na konštruktívnu výmenu názorov. Želal by som si však aj aby sa profesijné združenie ešte raz otvorene postavilo k diskusii o Ropenwrench“

Od živnostenského úradu v Mníchove sme doteraz nezískali konkrétne stanovisko, ale prisľúbili nám, že na budúci týždeň sa k tejto téme vyjadria.

Zovšeobecnene sa dá povedať, že v takýchto prípadoch majú úrady vždy záujem hľadať príčinu. Prirodzene, obracajú sa na rôznych obchodníkov, aby podľa možnosti čo najrýchlejšie zamedzili ďalší predaj produktu. Ako zodpovedný je však výrobca, pokiaľ sídli v európskom priestore alebo aj ten subjekt, ktorý taký produkt doviezol z mimoeurópskeho hospodárskeho priestoru.

V tomto prípade sa teda možno domnievať, že najprv budú upovedomené úrady vo Veľkej Británii a tie sa potom zasa obrátia priamo na ISC.

Zároveň budú pravdepodobne aj ďalší obchodníci v Nemecku celoplošne informovaní, že spomínaný produkt sa už nesmie  viac predávať.

Z prostredia ISC ostatne počuť, že až teraz pochopili, ako skutočne naliehavá je certifikácia a že na tom budú pracovať s veľkým úsilím.

 

Preklad: PROarbor.sk Zdroj: climbtools.de