Importované nákazy stromov

V nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko hynú tisícky gaštanov a jaseňov. Vo Francúzsku a Taliansku zachvátila choroba stovky tisíc platanov. Príčinou tohto debaklu je svetový obchod.

Ako zelená strecha sa ešte klenú mohutné platany na niektorých úsekoch úzkej vodnej cesty Canal du Midi v južnom Francúzsku, ktorá meria 240 kilometrov. Brehy lemuje 42 000 platanov. Aj preto zaradila Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO kanál do medzinárodného programu svetového dedičstva. Aj napriek tomu budú musieť vyrúbať každý tretí z týchto mocných platanov. Padli za obeť plesňovému ochoreniu, ktoré miestni volajú „farebná rakovina“ pre chorobné oranžovo fialové škvrny na kôre stromu. Plesňové výtrusy sa nezadržateľne šíria ponad vodu. Člny neustále narážajú na odkryté korene stromov pozdĺž kanála. Tým spôsobujú drobné poranenia, cez ktoré môžu plesne vniknúť do stromu. Preto azda neprežije ani jediný starý platan na brehu kanála.

 

Privliekli ju s debnami z Ameriky

Cez drobné poranenia koreňov sa dostáva nákaza do stromu

 

„Farebnú rakovinu privliekli do Marseilles v roku 1944 s drevenými debnami,“ hovorí fytopatológ Hervé Lot, bývalý riaditeľ výskumu v Národnom inštitúte pre agronomický prieskum INRA. Debny boli vyrobené z infikovaného dreva severoamerických platanov. Týmto stromom tieto plesne veľmi neškodia. Avšak pre platany bežné v Európe, ktoré sú krížencami dvoch rozličných druhov, sú smrteľné. Pleseň napáda cievy, vyživovacie cesty vo vnútri stromu. Tam je nedosiahnuteľná pre chemické prostriedky, takže stromy nemožno ošetrovať chemicky.“ „Pre nedbalosť ale aj pre neznalosť symptómov toho ochorenia,“ uvádza Lot ďalej sa rakovina platanovej kôry rozšírila takmer všade v južnom Francúzsku a severnom Taliansku. Po spílení chorého platana treba všetky nástroje dôkladne dezinfikovať, predtým než sa použijú na ošetrenie stromov na inom mieste. Namiesto toho mnohí ošetrovatelia stromov to nerobia a nainfikovanými pilinami na reťaziach svojich motorových píl nakazia potom zdravé stromy.

Choroboplodné zárodky pretrvávajú v zemi

Rany chorého pagaštanu konského

Chorý strom spolu s pilinami treba podľa možnosti čo najrýchlejšie spáliť, pracovné nástroje dezinfikovať a to platí aj v prípade pagaštanu konského, ktorý ochorel na krvácanie. „Kôra pukne a vyteká z nej tekutina,“ opisuje príznaky Mathias Niesar, expert na choroby stromov v krajinskom centre NRW-Landesbetrieb Wald und Holz. Ochorenie spôsobujú hneď dvaja pôvodcovia. „Jedným z nich je plesňovitý organizmus a druhým je baktéria.“ Na pagaštane konskom objavili túto chorobu najprv v Indii. V roku 2002 vypukla v Holandsku a medzitým už ohrozuje stromy v alejach a parkoch v celej strednej Európe a teda aj u nás v Nemecku. Podobne ako v prípade rakoviny platanov, neexistuje žiadne liečenie ani pri krvácavosti gaštanov. Tam, kde sa choré gaštany vyrúbu, nemali by sa už sadiť nové, lebo pôvodcovia choroby pretrvávajú v pôde.

Príroda lieči chorobu jedlých gaštanov

Jedlé gaštany boli kedysi dôležitou potravinou.

Z Ameriky sem prišla nielen rakovina platanov, ale aj choroba „ktorá len v severnej Amerike zabila 3,5 milióna jedlých gaštanov hovorí Niesar a dodáva: je to rakovina kôry jedlých gaštanov, spôsobená plesňou. Okrem kvalitného dreva ponúka jedlý gaštan aj plody, ktoré boli dôležitou potravinou v Pfalcku, v južných Alpách a francúzskom Cevénnes. V päťdesiatych rokoch minulého storočia tu napáchala rakovina kôry obrovské škody. Potom sa však stalo čosi pozoruhodné: Pôvodcu choroby napadli vírusy, „ktoré vzápätí znížili pôsobenie tejto plesne ako pôvodcu choroby“, vysvetľuje Niesar. Takýto zázrak prírody doteraz nenastal pri odumieraní výhonkov jaseňa, čo spôsobuje iné plesňové ochorenie. Od špičky koruny smerom nadol vysychajú konáre až kým nie je celý strom lysý. Pôvodca tejto choroby sa preukázateľne našiel v roku 2006 v Poľsku, odkiaľ sa rozšíril do takmer všetkých európskych krajín, vrátane Nemecka. Keďže sú sadenice jaseňa v Poľsku lacnejšie než v Británii alebo Francúzsku, nosia ich z Poľska a s nimi aj túto chorobu,“ vysvetľuje fytopatológ Hervé Lot.

Nádej prinášajú rezistentné línie

Odumreté jasene

Pre jednotlivé choré jasene niet záchrany, je tu však v dlhodobom výhľade nádej na záchranu jaseňových lesov ako celku. „Treba dôsledne odstrániť stromy, ktoré už choroba výrazne napadla, a ostatné nechať,“ vysvetľuje Mathias Niesar z centra Wald und Holz. Čiastočne zdravé stromy by sa mali vysemeniť, v dôsledku čoho by mohlo vyklíčiť na hektári vyše 200 000 jaseňov. Asi jedno percento tohto jaseňového dorastu je rezistentné na túto pleseň, čo je asi 1000 až 2000 stromov na hektár. Vypestovať rezistentnú odrodu sa podarilo aj pri platanoch. Výskumník, kolega Hervé Lota z inštitútu INRA dlhé roky testoval desaťtisícky stromov, aby našiel tri rezistentné indivíduá. Pretože vyšľachtenie rezistentnej línie je finančne veľmi nákladné, stoja takéto sadenice aj niekoľko stovák eur. Je to pridrahé, aby sa dali všetky choré platany nahradiť rezistentnými sadenicami.

Stávka na kontrolu dovozu a rôznorodosť

Európske platany sú také citlivé na dovlečeného pôvodcu choroby, lebo sú geneticky takmer identické. Lot k tomu dodáva: „Ak sa vysádzajú stromy s obmedzeným genetickým spektrom, v prípade vypuknutia choroby nastane veľmi skoro explózia.“ Genetická rôznorodosť v rámci jedného druhu a zmiešané kultúry rozličných druhov, či už v hospodárskom lese alebo v parkoch a alejach je najlepšou prevenciou proti nákazám stromov. Pretože v zmiešanom poraste pôvodca choroby svoju obeť len tak ľahko nenájde. Ak by sa to aj stalo, postihne to len jeden druh stromov a nie celý porast. Aj dovoz rastlín musí byť konečne zasa starostlivo kontrolovaný, požaduje Lot. V koloniálnych časoch Angličania cudziu, neznámu rastlinu strčili najprv do karantény a vyčkali, kým sa ukázalo, či je chorá. „Dnes máte mnoho miliónov stromov, črepníkových rastlín, kvetín, ktoré pochádzajú z Číny, z Kórey, z Afriky. Každý si môže doviezť letecky ako spolubatožinu oleander z Tuniska. Je to totálna zmena paradigiem. Globalizácia výmeny rastlín a úpadok verejnej kontroly.“

Vedecký pracovník Lot: Úpadok verejnej kontroly

Canal du Midi ostane svetovým dedičstvom

A ako to pôjde ďalej na Canal du Midi – okrem toho, že tam vyrúbu hádam všetky obrovské platany jeden za druhým? „Riešením je výsadba rezistentých platanov ale aj iných druhov drevín, najmä dubov, javorov, líp, topoľov bielych a brestov,“ tvrdí Lot. Po prvotných obavách je už jasné, že UNESCO to akceptuje a Canal du Midi ostane svetovým dedičstvom. Prejde však viac než sto rokov, kým jeho brehy znova preklenie nádherná zelená strecha z listov rôznorodých stromov.